Přejít na obsah

Halapande

Halapande

Zaregistrován: 18 úno 2014
Online Naposledy aktivní: Dnes, 22:00

Sub Terra

26 červenec 2018 - 04:43

V 111 minúte futbalového zápasu stojím v harmonike v strede autobusu a počúvajúc stereo zápasu (sprava aj zľava počuť futbalové zvuky) kompilujem zápisky z hrania hry Sub Terra. Šport ľudí spája aj v autobuse.

Skrotka je okrem iného aj akcia, kde je po dohode s organizátorom možnosť ísť preskúmať miestny jaskynný systém. Tak som ukecala kolegov z práce, žeby sme sa na takúto výpravu mohli dať. Po prečítaní povinnej literatúry "Speleológia pre idiotov" sme sa spolu so svalnatým indom, archeol-pardón geologóm a medikom s toaletným papierom vydali do miestnej jaskyne. V dráčiku sme nakúpili vysielačky, veď to by mohlo stačiť a z domu pobrali baterky a laná, prípadne niečo pod zub.

Jaskyňa bola nadherná, všetky tie stalagmity, tity i náty... úplne nás to pohltilo. Tu odrazu sa ozval treskot a všetci štyria sme prudko leteli do neznáma, do tmy. Cesta naspäť bola neschodná a naše doráňané zadnice nám naznačili, že cesta von nebude taká jednoduchá. A čo teraz?

Nič iné nám neostavá len nájsť inú cestu von. V príručke radia, držte sa spolu. V praxi to napokon vyzeralo úplne inak. Čo s tým, keď netušíme ktorým smerom ísť a náhradné batérie do bateriek sme si nevzali. Aj toho pomliaždeného jedla nebolo dostatok. Postupným preskúmaním sme sa každý rozliezli do rôznych smerov.
"Nebolo by lepšie sa držať spolu?" opýtal sa geológ.
"Bolo..."
Cez vysielačky sme síce boli v kontakte, ale mne to veľmi nepomohlo, keď mi odrazu padla na hlavu suť a kamene. Zasypalo ma a bola som K.O. Naštastie bol neďaleko geológ a zachránil ma. Potom sme sa zase každý vydali rôznymi smermi. Keď som ale cez vysielačku počula sériu nadávok, ako geológ nevedel uviazať lano ponad rímsu, tak som usúdila, že sa k nemu pridám a pôjdeme spolu. Uväzovanie lana je ťažšie než by ste tušili aj keď ja, ako vodca, som mala istú výhodu. (Leader má zvýhodnené hody kockou.)

Medik a bodyguard prehľadávali svoju časť. V jednu chvíľu nám medik oznámil, že ide preskúmať jaskyňu za roh a o chvíľu bolo iba počuť hlasné *bam*.
"Medik! Si tam? Čo sa stalo?" Odpovedalo nám len ticho. Kôli zaplyneniu jaskyne sa k nemu nevedel bodyguard dlho dostať. Hrozilo, že by tiež omdlel a my sme boli príliš ďaleko. Dobrú chvíľu postával pred nebezpečnou zákrutou a...čakal. Po prebratí bezvedomého parťáka šli občas spolu, občas nie. V tom sa cez vysielačku ozval prestrašený hlas, "....čo to bolo?!"
"Čo myslíš?" opýtala som sa.
"Niečo je počuť v tme..."
"Hlasy? Možno nás niekto prišiel zachrániť.."
"Skôr taký šuchot, neviem..." Usúdili sme, že v jaskyni nie sme sami, ale ľudia to nie sú. Bodygard chcel neznámeho tvora zahnať. Vypočítal si to tak, aby ho napadol zo zálohy, ale nevyšlo mu to. Šiel mu naproti, ale nepočítal s tým, aký hlad musela príšera mať a namiesto zahnania ho dostala a on odpadol. Príšera stratila vidinu jedla a zmizla do útrob tmy.
Medik utekal bodyguarda ratovať, odpálil dynamit, aby sa k nemu dostal čím skôr...

Ja s geológom sme uviazli na rímse a nedarilo sa nám lano uviazať. Znovu. Podarili sa nám ale, nájsť dve slepé uličky. Fasa. Nakoniec sa to podarilo a mohli sme pátrať po východe. Lenže niečo bolo v tme aj pri nás. Naozaj to znelo ako vzdialený šuchot. Snažili sme sa to vnímať čo najmenej a vzdialovať sa preč od toho. To, čo sa blížilo nám ale odrezalo cestu. Tak sme sa spoločnými silami dobojovali do ďalšieho mŕtveho bodu, kde nás potom dostihol jaskynný tvor a obaja sme upadli do zdanlivo bezpečného bezvedomia... a navyše našu cestu zasypalo po otrasoch z výbuchu dynamitu.

To už naši odvážny dobrodruhovia neboli ďaleko. Ostražito sa presúvali nástrahami chodieb. Lenže ich vôňu museli zacítiť tmavé bytosti a jedna z nich neváhala ísť k nim. Ind ju porazil...a vtedy nám zhasli baterky! Tým dvom odpadlíkom, to bolo aj tak jedno. Kto je raz v bezvedomí...

Tma. Desivá, tajomná, tichá. Úplne cítite ako sa steny na vás tlačia, pri troche fantázie, akoby nás chceli udusiť. Napriek tomu sa medik a bodyguard nevzdávali a stále dúfali, že nájdu svojich dvoch parťákov a spolu sa z tej temnoty dostaneme...chvíľu napredovali napriek tme. A potom to prišlo. Prvý sa stratil ind, po ňom bez stopy zmizol geológ, medik a nakoniec aj bezvládneho vodcu pohltila tma. Chramst!

Prehrali sme. Ani len východ sme nenašli....

Hrali sme len základ. Po úvodnom lúštení pravidiel ide hra svižne. Pravidlá sú v podstate jednoduché a postupným hraním aj ostatní pochopia princíp pohybu hororu. Dôležité je, dobre zamiešať karty. :D Keďže som ich zle zamiešala tak nástrahy nám chodili postupne najprv skoro všetky plyny, potom vody a tak. Ku koncu sme to zakopali lepšie..a hneď bola hra o chlp živšia.
Pri hre v jeden, dvoch a troch hráčoch pravidlá odporúčajú, aby hráči boli schyzofrenici (čiže každý hrá za viac postáv), odporúčam to aj ja. Skúšali sme traja hrať so 4mi hráčmi... a keď popadali ostatní dvaja, tak to bolo také blbé, no. Byť jediná, čo hrá za dve postavy. :ph34r:
Hra má peknú grafiku. Je jednoduchá a nenáročná na texty. Pri horšom osvetlení si na začiatku - kým si zvyknete - treba dávať pozor, že kde je stena a kde nie. Dosky majú dve strany, na jednom slovný výklad a na druhom ikonografiu. Celkovo sa nám hra páčila. Som zvedavá na expanzie, vraj tú hru viac osviežujú.