Přejít na obsah

Naposledy vložené příspěvky

U-Boat Leader : Překlady : Tactical Expansion

PietrodaBele,  [20:31:12 | 23. Led 2019]

Ostatní pokec : Ostatní zcela neherní témata : Co vas pobavilo

Lomikar,  [18:33:06 | 23. Led 2019]

Star Trek: Ascendancy : Kompost : Zahrát?

Hoho,  [18:04:56 | 23. Led 2019]

Velké herní události : PEZINOK AT WAR 2019 : Čo sa bude hrať?

pecovarhy,  [16:27:47 | 23. Led 2019]

Velké herní události : PEZINOK AT WAR 2019 : Organizácia

Halapande,  [15:40:35 | 23. Led 2019]

Obecný pokec o hrách, hraní či herních projektech : Drobné herní akce : PeCon 2019 - 22. - 24. března

TomasV,  [15:04:04 | 23. Led 2019]

Obecný pokec o hrách, hraní či herních projektech : Kickstarter projekty : Blood Rage Digital + new clan + rework 4 KS figuriek

Wolvik,  [14:40:01 | 23. Led 2019]

Obecný pokec o hrách, hraní či herních projektech : Kickstarter projekty : Shadow tactics board game

Luke,  [9:56:23 | 23. Led 2019]

Obecný pokec o hrách, hraní či herních projektech : Kickstarter projekty : Nocturion

Wolvik,  [9:34:40 | 23. Led 2019]

Blood Bowl (2016 edition) : Novinky : Chaos League - 6. ročník

Wolfhound,  [8:42:51 | 22. Led 2019]

Obecný pokec o hrách, hraní či herních projektech : Herní guláš : Vaše poslední úlovky (deskové hry)

Grom,  [7:50:12 | 22. Led 2019]

Nemesis : Překlady : Neoficiální překlad

Morthe,  [20:30:58 | 21. Led 2019]

Firefly: The Game : Úpravy komponent : Stojánek na karty kontaktů

Hoho,  [19:53:50 | 21. Led 2019]

Blood Bowl (2016 edition) : Novinky : Nova edice BloodBowl od GW

Johniczech,  [17:02:15 | 21. Led 2019]

Obecný pokec o hrách, hraní či herních projektech : Kickstarter projekty : Paladin card protectors S3

Happy,  [15:05:48 | 21. Led 2019]

Velké herní události : Želiv 2019 : Želiv 2019

Klopik,  [18:11:40 | 20. Led 2019]

Velké herní události : Herní Hradiště : Hradiste 26.-30/6 2019

fuchso,  [22:10:04 | 19. Led 2019]

Obecný pokec o hrách, hraní či herních projektech : Kickstarter projekty : Unbroken: a solo game of survival and revenge

Andy,  [22:02:18 | 19. Led 2019]

Obecný pokec o hrách, hraní či herních projektech : Kickstarter projekty : Crypt

navara,  [14:59:41 | 19. Led 2019]

Obecný pokec o hrách, hraní či herních projektech : Herní guláš : Deskovky v Dobrém ránu na ČT

peca,  [11:47:13 | 19. Led 2019]

Ostatní pokec : Ostatní zcela neherní témata : Zajímavé články, videa aneb "Co jsem našel na webu"

zgrywus,  [10:47:36 | 19. Led 2019]

Obecný pokec o hrách, hraní či herních projektech : Videonovinky ze světa deskových her : JOUOB

microjelen,  [9:43:22 | 19. Led 2019]

Obecný pokec o hrách, hraní či herních projektech : Kickstarter projekty : Sorcerer - Strategy card game

Sorcerer,  [1:28:45 | 19. Led 2019]

Obecný pokec o hrách, hraní či herních projektech : Kickstarter projekty : Dark Rituals: Malleus Maleficarum

Svobi,  [21:39:01 | 18. Led 2019]

POPPLE gaming

Prešov Poprad Levoča gaming hranie


  • Nemůžete odpovídat na toto téma
58 odpovědí

#41
acedrac

Dojmy z dvoch popplegovských partií hry Neanderthal nájdete tu.

Inak na budúcej akcii by sme fakt mohli zahrať Exodus a následne si určiť aspoň 1 hru (Exodus, Eclipse, niečo iné?), ktorú by sme dali ako takú veľkopočetnú mlátičku na každej akcii :).

Tento příspěvek byl upraven od acedrac: 07 únor 2017 - 01:53

---
boardgametales.wordpress.com

#42
stosedem

Ako nechcem to stavať do pozície, že musíme hrať Eclipse za každú cenu, len ak je priestor na niečo hoc aj dlhšie, tak by sme to mohli využiť. Určite má každý doma nejakú epickú hru, ktorú nevyberá na stôl každý týždeň práve kvôli hernému času (len ja by som doma 3-4 našiel). Lebo napr. na poslednom POPPLE všetko, čo som hral, boli také "bežné" hry... Možno až na tých Defenders, ale vlastne aj tí sú tohto roku moja snáď druhá najčastejšie hraná hra, takže chýbal mi ten pocit "neobyčajnosti"... :D To je to správne slovo asi...

EDIT: OK, Mechs vs. Minions ešte... 7 Sins, to bolo skôr trápenie... :D

Tento příspěvek byl upraven od stosedem: 08 únor 2017 - 11:52

Abych vás dlouho nenapínal. Hodil jsem pětku a čtyřku, což přebilo jeho pět a další dvě šestky. Po nich dvě čtyřky a dvě pětky...

#43
acedrac

Dojmy z aprílového POPPLEGu v Poprade:

I, Spy – nádherná, hlavybôľ-free, blafovacia serepetička z prostredia špiónov, skoro do konca hry som nemal šajnu, kto hrá za aký národ a dokonca som Mariánových Britov natipoval, že sú jeden z národov, za ktorý nehrá nik a smelo som im počas partie pridával vplyv :D. Rád dám hocikedy zas.

Dobyvatelé vesmíru – táto moja srdcovka asi Janyho ani Martina za srdce nechytila. Škoda, že som vám tak vyprášil kožuchy, fakt som mal nenormálne šťastie na karty a kombá, doma to aj prehrávam :/. Predpokladám, že to už nebudem nosiť...

Grizzled – pomerne originálna kooperatívka s podareným artworkom, zaujalo ma to jednoduché poňatie hrozieb so symbolmi a práca so zraneniami. Aj obtiažnosť bola dosť nekompromisná, pokiaľ som to hral ja, tak sme nevyhrali. Bezo mňa to chalani už dali. Podarený filler.

Nenaderthal – z môjho pôvodného plánu ísť spať o polnoci nejak zišlo... ehm a o pol jednej sme zasadli na partičku Neanderthalu. Zase parádna hra v trojici – Janyho bukake-kamikadze hody na námluvy v štýle FUCKorDIE, dodrbávanie Martinových babičiek–zberačiek chaosom, proste fantastické príhody zase. A pomerne tesné poradie, kedy mohol Jany posledných hodom vyhrať hru, ale keď trinásti nevedia umlátiť hyenu, tak už neviem... :P
---
Ešte krátky pokec do 04:00 a nasledoval 3 hodinový spánok.
---
Minutová říše: Legendy – chcel som Jozefovi ukázať, aká to je dobrá hra, ale mal som pocit, že v plnom počte 4 hráčov sa to nejak ukázať nedalo, lebo bolo málo akcií a málo sa stihlo. Osobne mi to v dvojici vyhovuje viac, ale viem si to predstaviť aj väčšom počte. Chalanov asi moc nezaujalo a ja som si krabicu a pravidlá polial zázvorovým čajom. Well done.

Pax Renaissance – až tak moc sa mi do tohto Eklunda nechcelo. Pravidlá sa dali zvládnuť a nuansy počas hrania vychytávali chalani. Prvé kolá som robil skoro úplne random akcie, v tri štvrtine hry mi už niečo začalo dávať zmysel, ku koncu som aj skoro vyhral a v hlave mi to koluje doteraz. Ďakujem spoluhráčom za trpezlivosť a zhovievavosť, lebo som bol jediný, čo to ešte nehral. Určite to chcem ešte zahrať, aby som zahral partiu, kde si budem vedieť vytýčiť aj cieľ.

Myth – nebolo to zlé a obdivujem Ľuda, že to naštudoval a mentoroval hranie, ale stále neviem, či som svoju postavu hral dobre, bolo to trošku chaotické, dal by som tomu ešte šancu, aby sa vychytali pravidlové veci a hlavne by sme mohli dať scenár, kde budú príšery útočiť na hrdinov. Zatiaľ sa však opakovane presviedčam, že DnD koopy v poupravenej podobe mi vyhovujú asi najviac a to čo som skúšal ako alternatívy mi neohúrili natoľko, aby som DnD vymenil za Descent, Dungeon Run, či Myth. Ale ešte to neuzatváram, rozhodne je tam kopec skvele vymyslených vecí, má to krásne figúrky, zaujímavé mechanizmy, chce to ale ešte jednu učesanú partiu s vyjasnenými pravidlami.
---
Ďakujem za odohrané partie, teším sa na ďalší POPPLEG :).

Tento příspěvek byl upraven od acedrac: 25 duben 2017 - 01:52

---
boardgametales.wordpress.com

#44
stosedem

Tak, dám to tak zrýchla, len to, čo podľa mňa stojí za zmienku:

Great Western Trail: Napriek tomu, že som skončil hlboko vzadu, ma hra celkom bavila. Dávala mi až takmer sandboxový pocit (čo je dosť haluz na eurovku). Mohol som v podstate chodiť voľne po mape, zrýchliť-spomaliť, ako sa mi to hodilo. Celkom zábavka. Že mi ostatní hráči ušli o celé kolo a na koľajniciach boli 2x tak ďaleko, mi ani nejako nevadilo. Som sa zmieril s tým, že nebudem prvý a už som to hral len ako taký solitaire. Možno aj najlepší herný zážitok tento POPPLE.

Dobyvatelé Vesmíru: No, napriek tomu, že mám túto hru dosť nahranú, toto bola moja prvá hra v štyroch hráčoch. Akosi som si nevedel nakopnúť nejakú stratégiu a mal som to rozohrané na viacero strán, čo sa nakoniec ukázalo ako nie práve najlepší nápad. Skončil som síce druhý, ale Pali nás obehol o desiatky bodov. Každopádne som rád, že som to dal vo väčšom počte ako dvaja. Pali, ak to ešte donesieš, ja s kľudom ako taký filler zahrám.

Grizzled: No, čo na to povedať. :D Tri hry a tri prehry. Ako filler fajn, ale inak ma to veľmi nenadchlo. V podstate je to dosť abstraktná hra, aj keď s pekným dizajnom.

Orléans: Poslednou hrou v prvý deň bola kooperatívna verzia Orléans. Túto hru mám celkom rád, aj keď som ju ešte nikdy nevyhral ani v kompetitívnej ani kooperatívnej verzii. Kooperatívna mi príde celkom ťažká, najmä osobné questy zbytočne zdržujú. Ale inak fajn, dali sme to rýchlo a bola aj zábava.

Doom: The Boardgame: Prvá väčšia hra na druhý deň bol starý Doom, ktorý sme dali po vzore Descentu ako full coop a kupodivu to celkom fungovalo. Tu sa nevyváženosť starého Doomu ukázala ako výhoda, lebo vlastne môj coop mód tým pádom nemusel byť úplne vychytaný, aby sa to dalo hrať. :D Ale myslím, že sme sa zabavili, misiu sme splnili, aj keď vďaka absencii nábojov sme v posledných kolách už len hádzali granáty a modlili sa, aby sme o ne neprišli. No a ja som bol rád, že po niekoľkých rokoch, čo sa na figúrkach Doomu učím maľovať, som hru vytiahol a zahral kompletne namaľovanú.

---
Obed bol fajn, aj keď sme na ňho čakali asi 45 minút a urobili tú chybu, že sme so sebou nezobrali nejaký filler.
---

Myth: Na toto som bol veľmi zvedavý, ale dojem mi pokazil môj hrdina archer. Prvú polovicu som sa nevedel dostať k šípom a druhú polovicu k akciám. Bolo to pre mňa dosť utrpenie a keď som v posledných dvoch kolách mohol aspoň raz vystreliť, tak už to aj tak nebolo ono, lebo som bol vlastne počas celého questu úplne nepodstatný. Hra má určite potenciál, vidím ho tam, a chcem si ju vyskúšať ešte raz (a just s archerom), no táto prvá hra bola pre mňa bohužiaľ nič-moc. K pravidlovej stránke sa už vyjadril Pali, fakt obdivujem Ľuda, že to naštudoval.
Abych vás dlouho nenapínal. Hodil jsem pětku a čtyřku, což přebilo jeho pět a další dvě šestky. Po nich dvě čtyřky a dvě pětky...

#45
Ryko

Ryko
Nazdar vyhodnare. Nakolko som na stare kolena zmenil posobisko a od februara uz nie som zapadniar ale vychodniar, tak ak to bude mozne, rad by som sa stal pravidelnym clenom vasho POPPLE hrania.
Najblizsie hranie by asi malo byt v juni, ak hej, tak na 99,99% sa zucastnim, kludne aj s prespanim na karimatke v spacaku...
Hram vsetko, od eura cez cisty ameritrash, eklundovky az po zetonkove wargames... Vid. moja zbierka tu na fore.
Matrix has you...

#46
MerggieMan

MerggieMan

Zobrazit příspěvekRyko, na 08 květen 2017 - 08:07 , napsal/a:

Nazdar vyhodnare. Nakolko som na stare kolena zmenil posobisko a od februara uz nie som zapadniar ale vychodniar, tak ak to bude mozne, rad by som sa stal pravidelnym clenom vasho POPPLE hrania.
Najblizsie hranie by asi malo byt v juni, ak hej, tak na 99,99% sa zucastnim, kludne aj s prespanim na karimatke v spacaku...
Hram vsetko, od eura cez cisty ameritrash, eklundovky az po zetonkove wargames... Vid. moja zbierka tu na fore.

Ryko, radi ťa privítame :) Sme radi za každého nového člena.

#47
acedrac

Dojmy z júnového POPPLEGu v Levoči:
PIATOK
Exodus: Proxima Centauri  s rozšírením – čo sa týka pravidiel pre mňa na prvú hru rozhodne menší bolehlav ako Eclipse, ale to je vec, ktorá sa týka len rozbehania hry. Čo sa mi oproti Eclipsu páči viac je možnosť boja od prvých kôl, ktorá je spôsobená aj tým, že nepriateľské jednotky vám nezastavia pohyb svojou prítomnosťou na hexe, ale môžete prelietavať sem a tam, čomu samozrejme treba prispôsobiť skladbu a rozmiestnenie flotíl, lebo slabé lode sú ľahkou korisťou. Ťažba a malý počet surovín mi vyhovovali, zaujímavý bol prvok možného vyčerpania zásob zdrojov, pokým neurobíte zase ťažbu. Už si nepamätám, ako to bolo v Eclipse, ale uvítal som aj to, že si nemusím za každú cenu chrániť domácu planétu, čo pridáva možnosť zbaliť sa a ísť okupovať planéty so zdrojmi a ostať na druhom konci mapy aj ku koncu hry. Technologický strom vrátanie zliav pri platení je urobený výborne. Rozdielnosť rás (dvojjedinečných 7? technológií, iné skladba akcií na kartách) mi prišla fajn, ale chce to samozrejme viacero hier, aby človek vedel, ako proti komu hrať. No a raketky boli epické, to bol taký svieži prvok na plodenie nenávisti medzi protihráčmi :). A páčilo sa mi aj pomerne jednoduché vylepšovanie lodí a lá Galaxy Trucker.Celkovo mi to prišlo mi to viac bojovnejšie a menej zakopávacie ako Eclipse, pričom akoby prvky Eclipsu sú to premietnuté v zjednodušenej forme. ˇJedna vec mi ale oproti Eclipsu chýba a to je objavovanie planét, nie je tam to napätie, čo objavím. Napriek 5 hodinám stráveným pri tejto mlátičke, si to rád zahrám znovu.
---
Nenaderthal – dve parádne partie – Nočná hra s Martinom a Mariánom, kde som ich vyklepal o dosť bodov najmä vďaka párovej sexualite a bodom za mnohých manželov. Kmeňové usporiadanie som síce mal vďaka jedne z dcér, ale okrem bodov za uvoľnenú slovnú zásobu som to nestihol využiť k významnejšiemu zisku a manželstvá mi zabezpečoval hlavne alfa samec s automatickým úspechom na námluvách. Celú hru som inak žral sliepočky a včielky :).
Ranná hra s J-eseter-anym a Rišom bola podobná – zase párové usporiadanie, veľa manželov, vďaka Šeherezáde som prešiel pomerne rýchlo na kmeňové usporiadanie a mal som aj dve zvieratká. Chalanov som dusil, ale podarilo sa im tiež prejsť na kmeňové usporiadanie. Ku koncu hry som, nedbajúc na Rišove varovanie o neuloviteľnosti, doplatil na pochabé opakované lovenie toho sprostého osla, ktorý sa skrátka nedal uloviť (ulovil ho až Jany na svoj prvý pokus v záverečnom kole) a navyše mi tam viackrát za sebou umrzli lovci. Tým pádom som nemal dosť lovcov na ochranu závislých počas snehových búrok, stratil som starejších aj jedno zviera a promiskuitný Jany s kopou lovcov (za dva body kus) mal len o dva body menej. Síce tesne, ale neporaziteľnosť si teda stále držím :).
---
Želví závody a Tri (skúsené) prasiatka sme dali už len ako oddychovku nad ránom. Účel splnilo.

SOBOTA
Scythe – po rannom Neanderthale sme zvažovali aj GW-MOO-Trail, ale nakoniec sme sadli k nasetupovanému Scythe vo štvorici (Martin, Jany, Riso a ja). V prvej polovici hry som mal umiestnených o dosť hviezd ako ostatní, ale pomaly sa to vyrovnávalo. Ako správnemu Rusvietovi sa mi podarilo najrýchlejšie obsadiť továreň a vydolovať technológiu, vďaka ktorej som za 2 mince dostal rekrúta a vojenskú silu, čo bolo pri mojej cene rekrúta za 4 jedlá dosť veľké výhoda. Nejaké boje sa vyskytli, ale bolo to opatrné – asi sa viacerí poučili na Janyho útoku na mňa, ktorý som odrazil s 5-kovou bojovou kartou a asi 6-7 bodmi moci.

Moja postava sa potom dosť túlala, lebo mi ostatní zablokovali cestu domov a spať na základňu mi ju poslal až Martin po súboji, ktorý som prehral, ale rád, lebo som sa potreboval dostať na domovský poloostrov, kde som mal blízko ešte dve stretnutia. Vďaka karte továrne, ktorá mi umožnila rýchlo naverbovať rekrútov som získal aj dosť priebežných bodov popularity za Rišove akcie. Rišo sa za Sasov rozbiehal pomaly, ale potom išiel ako mašina, Jany bol nejak zavretý a tlačil ho aj Martin za Polaniu, ktorej veľmi pomohlo stretnutie, ktorým postavil asi už v 1. alebo 2. kole baňu (dul) a rýchlo sa tak dostal zo svojho poloostrova.

Ku koncu hry bol už našlapaný Rišo roztiahnutý cez štvrť mapy a ja som urobil chybu, ktorá ma, myslím, stála víťazstvo, lebo ako jediný som už bol na treťom úseku popularity, ale mal som pod kontrolou málo území. Ako tretieho mecha som postavil toho, čo pridáva +1 bojovú kartu ak sa boja účastní aspoň jeden robotník. Ale mal som postaviť, samozrejme, mecha +1 pohyb jednotkám. Ak by som mal pohyb, tak by som bol schopný sa na záver roztiahnuť na ďalšie 2-3 územia a plus na továreň (vďaka mojej schopnosti Rusvietov), ktorý pred mojím ťahom nikto neobsadil. Takže to vyhral Rišo s dosť veľkým náskokom najmä vďaka množstvu území, ktoré kontroloval.
---
Malé veľké galaxie – fillerík, kde sa Martin učil za pochodu a preľstil som Mariána o pár bodov :). Bola to príjemná kockovaná.
---
Celkovo mi to zbehlo veľmi, ale veľmi rýchlo a to sme Cubu Libre stihli iba ovoňať. Nabudúce stihneme Exodus skôr a dáme toho viac :). Do zahrania.

Tento příspěvek byl upraven od acedrac: 08 září 2017 - 11:48

---
boardgametales.wordpress.com

#48
acedrac

Tak od augustovej POPPLEvoče ubehol skoro mesiac a nemal som čas spísať nejaké dojmy. Až teraz,  aj to v skratke, lebo momentálne mi staršie informácie vytláča 7th Continent :).

---
Keď sme sa bavili o highlightoch akcie, asi prvýkrát som nevedel povedať jednoznačne. Z odstupom času ma asi najviac ale zaujal Vinhos. Hranie bolo pomerne svižné a príjemné, ale viac ako samotná hra, ma zaujal princíp pomerne komplexného eura, ktoré má na hracej doske milión akcií. Na základe tohto som začal poškuľovať o heavy €uro workerplacemente. A výsledok? Pred pár dňami som objednal Madeiru od WhatsYourGame, tak uvidíme :).

Great Western Moo – dlho som vzdoroval, ale nakoniec ma to zlákalo vyskúšať. Odhliadnuc od toho, že ma prešťal aj Martinov 18-ročný kamarát, ma to bavilo tak priemerne. Čo sa mi páčilo bol spôsob, akým sa človek hýbe po mapke, že si môže trasu podľa potreby predĺžiť alebo skrátiť, to je šikovne navrhnuté. Inak ma ale vozenie kráv nenadchlo, hoc tie obrázky kráv boli fakt zaujímavé a takého Longhorna som suverénne hneď spoznal s deckami na výlete na ranči. A ešte si pamätám, že som v rozmare chcel urobiť remake Dominionu s kravskými obrázkami a názvom Do-moo-nion.

Môj zážitok z tradičnej partičky Neanderthalu s Martinom a Janym bol taký divný a málo uspokojivý, lebo to bola veľmi zvláštna hra. Martin dražil dcéry za šialené počty diskov, potom ich nechával umierať v snehových búrkach, a tak sme mali všetci na konci 1 – 2 dcéry. Každý kmeň sa dostal počas hry do situácie kedy mu od úplného skapania pomohli len zatúlaní lovci iných hráčov po chaose. Sám som urobil pár riskantných lovov na neuloviteľného debilného somára somárskeho a ostali mi v kmeni len dvaja lovci. Hra bola krátka (11 kôl), nikto neprešiel na kmeňové usporiadanie, dokonca myslím, že najvyšší počet diskov na mozgu bol 2, tzn. žiadne domestikované zvieratá ani nástroje. Vtipné je, že som tradične vyhral, aj vďaka jednému úlovku na začiatku hry, ktorý mi (ako dvojbodková trofej) priniesol dosť bodov, ale Janyho promiskuiťáci, namnožený v našich kmeňoch, mali k víťazstvu solídne nakročené. Na konci sme mali všetci mizerný počet bodov a aspoň ja som mal zmiešané pocity – ani tie pytačky ma tak nebavili, keď nebolo z čoho vyberať, Janyho promiskutiní chlapci si ale trtkanie bez záväzkov asi užili :).


Nad ránom nás do perín poslali tradičné (skúsené) Tri prasiatka.


Raňajší sobotný Covert ma bavil, ale aj trošku sklamal zážitkovo. Nekonali sa žiadne špiónske prekáračky, lebo plnenie misií mi (nadnesene a s príchuťou ohľaduplnej urážky) prišlo, ako keď nákupné maniačky zháňajú rôzne handry, topánky a kaliopky po módnych butikoch len v predvojnovej Európe a v agentskom kabátiku. Ale ako nenudil som sa a tuším som aj Jožka s Matúšom vylátal o dosť bodov, ale moc sa tam toho nešpiónovalo. Inak vizuál to má pekný.


Záverečný Scythe s Jožkom ma bavil, ale asi som mu ušetril 70€ :). V každom prípade zaujímavá partia a som rád, že som to dostal na stôl aspoň vo dvojici.


Po odchode Prešovčanov sme ešte na ukážku rozohrali Malé veľké galaxie, ale nestihli sme ich dohrať pre skorší koniec akcie.

---

Dozahrania v novembri. 7th Continent a Madeira sa už nevedia dočkať :).


Tento příspěvek byl upraven od acedrac: 13 říjen 2017 - 09:41

---
boardgametales.wordpress.com

#49
SanchezHiruma

SanchezHiruma
Tak prispejem aj ja svojou troškou z tohto augustového víkendu, ktorý bol pre mňa takým zahrievacím pred Skonom.

Na začiatok sme rozložili Defenders of last stand v trojici s Ľudom a Matúšom. Po prvých dvoch kolách to vypadalo na rýchly koniec, no ten neprišiel prišlo pár dobrých ťahov a hra sa rozbehla dobrým smerom pre nás porazili sme troch bossov a začali sme trošku poškuľovať po víťaznom konci a to bola chyba a o pár kôl nás hra zomlela. Veľmi zaujímavý priebeh hry škoda, že sa to nepodarilo dotiahnuť do konca.

Potom som rozložili Nippon tentokrát mi robili spoločnosť Jozef a Miška. Prvé tri kolá sa Miška s Jozefom len rozkukávali, ale potom sa diali veci a skončil som posledný, ešte teraz mi to nejde do hlavy. Najhorší výsledok aký som kedy v Nippone mal. Vyhrala Miška s celkom veľkým bodovým náskokom.

Obligatórna partička Neanderthal sa niesla v duchu Expendables, kde sa tejto úlohy zhostili moje nespočetné dcéry, ktoré si však nestihli zájsť na nákupy do Gate-u alebo New Yorker-u pred obdobím búrok a tak nepripravené náhlym klimatickým zmenám dochli ako keby kmeň zasiahol mor. Pali sa hral na alfa samca lovil ako divý až kým si nevšimol, že má len dvoch lovcov. Jany behal za ženami v obmedzenom počte kvôli nečakanemu úbytku mladých slečien. Nakoniec skromné bodové počty mi vyniesli krásne tretie miesto.

Ďalší deň sme začali s Viticulture. Kým som sa poriadne rozkukal blížil sa koniec celkom svižná rýchla hra. Zahral by som si to ešte raz.

Champion of Midgard sme hrali vo štvorici a po polke hry som zistil, že mi nevychádza nič a celkom som sa stratil v sieti mojich plánov. A stačilo to nakoniec na druhé miesto.

Nakoniec sme rozohrali Villages of Valeria pekná rýchla kartovka nenudil som sa pekná grafika.

P.S. spokojný som bol s celou akciou. Nech už je november.

#50
stosedem

Tak dám aj ja moje dojmy, nech je to tu naporiadku:

Defenders of the Last Stand: No, po prvých niekoľkých kolách som si myslel, že "kua, už je to tu zas - ďalšia moja veľká hra, ktorá skončí skôr, ako začala". Ale nakoniec sme to rozbehali. Ľudo a Martin to hrali úplne iným štýlom, ako to zvyknem hrať doma s manželkou, a páčilo sa mi to. Nakoniec, ako Martin písal, dali sme troch bossov a pred posledným nám mapu zamorili minioni a skončili sme na nedostatok vežičiek. Aj tak dobrá hra.

Xia: Moja srdcovka, ktorú bohužiaľ nevlastním, preto som bol rád, že som si mohol opäť zahrať. Tentokrát aj s rozšírením. Hrali sme v trojici, pekne dlho sa mi darilo kontrolovať hru, aj keď vďaka rozšíreniu bola mapa o dosť väčšia. Miestami som mal náskok až o 3 body. Potomn som sa ale ulakomil na jednu misiu, ktorú som nedal, zbytočne zazmätkoval a zrazu ma Ľudo predbehol. Nakoniec to vyhral, skončil som druhý. Moja prvá prehra v tejto hre, ale aj tak výborný zážitok.

Blood Bowl: Team Manager: Večer som uzavrel ďalšou mojou obľúbenou hrou, ktorú som síce dokopy tentokrát hral len druhý krát, ale mám ju rád. Dobre, že ju Ľudo znovuzohnal. Mal som síce pocit, že som prvú polovicu hry zaspal, nevedel som akosi prísť na taktiku s mojimi goblinmi, ale nakoniec som do hry vniesol aspoň trochu chaosu. Obzvlášť sa mi páčilo prekopávať lopty na vedľajší štadión. :D Skončil som druhý z troch, to je pre mňa v tejto hre celkom úspech. :D

Takže v prvý deň tri srdcovky a aj keď žiadna výhra, bol som nadmieru spokojný.

Villages of Valeria: Na druhý deň sme na rozbeh dali túto hru, a potom neskôr ešte raz. Je to jeden s KS, ktorý som rád, že som podporil. Solídna hra, nič šialene prevratné, ale ako trošku dlhší filler zakaždým plní svoj účel.

Covert: Nasledovali nákupné maniačky na mape studenej Európy. Pali to celkom vystihol. :D Aj keď teda tá téma je tam dosť voľná, hra sa mi páči, má zaujímavé mechanizmy. Nakoniec nás Pali prevalcoval, ale ja som bol hlavne rád, že som si to zahral vo väčšom počte ako dvaja.

Champions of Midgard: Táto hra sa mi ako obvykle, keď ju hrám, páčila. Nakoniec som ju aj vyhral, čiže spokojnosť. Je to jedna z tých tématických euroviek, kde naozaj téma funguje a to je asi hlavný dôvod, prečo ju hrám tak rád. Silno uvažujem o nejakom rozšírení.

Takže POPPLE dopadol dobre, nemám síce nejaký extra highlight, ktorý by som vypichol, asi preto, že som z tých väčších hier nič nevyhral, ale bavil som sa a hádam aj ostatní. A už sa teším na najbližší POPPLE (ak sa na neho dostanem). Bude kopec nových hier, ale rád by som dal aj trebárs SW: Rebellion, ktorý som doniesol už snáď tretíkrát po sebe a stále na neho nevyšlo. :)
Abych vás dlouho nenapínal. Hodil jsem pětku a čtyřku, což přebilo jeho pět a další dvě šestky. Po nich dvě čtyřky a dvě pětky...

#51
stosedem

Po troch mesiacoch opäť POPPLE v podaní komorného kvinteta ale za mňa jedno z najlepších.

Tým hlavným dôvodom, prečo hodnotím akciu kladne, bola hneď prvá hra, Imperial 2030. Konečne došlo na môjho obľúbenca, ktorého z nepochopiteľných dôvodov každý v okolí odmietal hrať, teda až do tohto víkendu. Dali sme to v pätici a aj keď som skončil ďaleko posledný s nerozbehaným Ruskom, ktoré nikto nechcel (a tak jeho lídrovi neostávalo nič iné, len sa voziť s holou hruďou na medveďovi), bol som úplne spokojný, lebo hra sa ľuďom nakoniec páčila a padli aj nejaké tie poznámky, že to môžme dať niekedy opäť. Fakt som rád, že to Imperial prelomil a ďakujem zúčastneným, že si to zahrali. Tie 4 hoďky zbehli celkom rýchlo.

Kým sa vedľa v trojici rozohrali Clans of Caledonia, na mojej časti stola nasledoval Star Wars: Rebellion s Palim. Ďalšia moja srdcovka, na ktorú sa nedostáva. Pre Paliho to bola novinka, ale zhostil sa úlohy Rebelov celkom slušne. Nakoniec som jeho základňu odhalil pomocou šikovného vypočúvania Han Sola a zostrelil celú Nal Hutta Danger Eggom. Nebol by som to ale vyhral, ak by Pali neurobil chybičku, že si nenaplánoval pre istotu evakuáciu. Holt, boli už ale slušné dve hodinky v noci, takže sa tomu zase nečudujem.

Nasledovali Želví závody a Tri prasiatka - konečne poriadne agresívne. S dcérou doma to nie je ono. A išlo sa spať. Teda, aspoň ja.

Ráno sme začali s Vast: The Crystal Caverns v trojici, kým vedľa sa rozložil Earth Reborn. Hra ma milo prekvapila. Hral som za goblinské kmene, ktoré sa pokúšali v jaskyni zabiť rytiera, ktorý sa pokúšal zabiť draka, ktorý sa pokúšal nabrať sily na útek okrem iného aj tak, že žral moje goblinské kmene. Veľmi zaujímavá hra, každý hráč má inú sadu pravidiel pre svoje postavy. Aj keď som nevyhral, bol som nadmieru spokojný a určite by som si hru za goblinov vyskúšal ešte raz. Alebo za zlodeja.

Tak sme dali Malé Veľké Dobrodružstvá. Vedľa pokračovalo ERko. Hra to bola zaujímavá, najmä bola to moja prvá hra v trojici. Dovtedy som mal za sebou len jednu hru v dvojici a inak som to hrával doma len sólo. Skončil som na krásnom druhom, predposlednom mieste. Rozostupy medzi všetkými troma boli presne po dvoch bodoch.

Nasledovala Neuroshima Hex!, vedľa, hádajte, áno, pokračovalo ERko. Hru vyhral Aďo so svojou mutantskou frakciou Borgo. Ďalšia moja obľúbená hra, na ktorú sa dostáva zriedka, takže mi prehra ani veľmi nevadila. Horšie bolo, že ma medzičasom dosť rozbolela hlava.

Pali s Rišom dohrali ERko, tak sme urobili preskupenie síl. Mne sa už nechcelo do žiadnych hlavolamov, tak som upustil od Madeiry a s Aďom sme dali vo dvojici Sun Tzu. Hra nesklamala, do posledného kola to bolo zaujímavé, aj keď som už nemal nádej na víťazstvo, ale bola ešte šanca, že to zremízujem. Nevyšlo. Potom sme ešte vo dvojici dali London Dread, ale len tak rekreačne prvý kratší scenár a bez časomiery. Hru sme vyhrali. Tým som hranie uzavrel, dosť ma už bolela hlava a pomaly sa schyľovalo k záveru akcie. Tak som popri jedení ešte pozeral, ako Ryko, Pali a Martin hrajú Madeiru. Škoda, že ju kvôli času už nestihli dohrať.

Ako som na začiatku povedal, akcia to bola výtečná. Okrem Vastu som hral len hry, ktoré mám doma, ale vôbec mi to nevadilo, najmä preto že došlo na Imperial a Rebellion (heh). Ešte raz, díky za hry, bratia.

Tento příspěvek byl upraven od stosedem: 04 prosinec 2017 - 02:49

Abych vás dlouho nenapínal. Hodil jsem pětku a čtyřku, což přebilo jeho pět a další dvě šestky. Po nich dvě čtyřky a dvě pětky...

#52
acedrac

No jo – posledný tohto ročný POPPLEG za nami, návrat do reality bol ťažký, aj keď som, okrem 2 fillerov, zahral necelé, ale zato epické 4 hry :/.
---
IMPERIAL 2030 (prekvapenie akcie)
Na toto som sa dal nahovoriť v rámci barteru s Matúšom, že ja si zahrám Imperial a on so mnou Mušketierov. Keď o hre Matúš hovoril, tak po slovách „kupuješ dlhopisy štátov“ som už nepočúval :). Už pri pravidlách som očakával bolehlav, ale nič také neprišlo. Jednoduché pravidlá, síce vizuál ako Risk z roku 2005 (no hra je z roku 2009), ale inak funkčný na area control. Ale je tam jeden krásny herný mechanizmus, že danú mocnosť ovláda ten hráč, ktorý má aktuálne najviac jej dlhopisov a to vytvára v tejto hre naozaj zaujímavé herné rozhodnutia. A k tomu, mnou prvýkrát zažitý akčný rondel, kde sa dá pekne priživovať aj keď stratíte kontrolu nad poslednou mocnosťou a stane sa z vás švajčiarsky bankár, ktorý sa vie ale dostať späť do hry. Nasieracia mechanika „díky, že si Indiou obsadil celú Afriku, kupujem si dlhopisy Indie a beriem si ju pod kontrolu“ funguje výborne, Adam a ja by sme mohli rozprávať. Táto hra je krásny príklad toho ako zopár dobre spojených mechanizmov dokáže vytvoriť zaujímavú hru. Akurát neviem či Matúšova ruská mizéria pramenila z herných chýb, alebo sa skrátka z posledného miesta nedá nijak vystrábiť, lebo chudák fakt nemal akoby ani herné možnosti niečo zmeniť, keď nerátam nevyužitú možnosť ovládnutia Číny, ktorá ku koncu raketovo vystrelila vpred. Ani v 5 sa hra nevliekla a človek bol neustále zapojený do diania na mape. Veľmi rád zahrám aj nabudúce.

STAR WARS:REBELLION
I tuto som sa trošku bál množstva pravidiel, ale Matúš ani nezačal poriadne vysvetľovať a už sme hrali. I keď nie som fanúšik SW univerza, lákali ma tu modely lodičiek, kockové súboje a všeobecne vzatý princíp vesmírnej mlátičky. Avšak, oproti Imperialu, som nejak očakával dobrú hru. A to sa aj v podstate splnilo. V hre sa toho deje pomerne dosť a hlavne každý z hráčov hraje inak, lebo hra je asymetrická. Hral som za rebelov, ktorých základňu je cieľom ukrývať pred Impériom, až kým nie je koniec hry. No a Impérium sa snaží špehovať a aj pomocou zajímania a vypočúvania postáv zistiť, kde by tá rebelské základňa mohla byť. Na každej planéte, ktorú strany ovládajú, sa produkujú nejaké jednotky a tie sa potom presúvajú po mape a kántria sa. Veľkú úlohu hrajú postavy ságy, ktoré majú určité vlastnosti a tie ich predurčujú na rozdielny typ úloh (bojové, infiltračné, diplomatické a pod). Pri akciách priraďujete úlohám postavy a súper sa môže následne snažiť poslaním svojej postavy kontrovať a pri hode kockami vám znižovať šance na úspech. Boje sú pekne vyriešené – delia sa na vesmírne a pozemné podľa  zapojených jednotiek, ale keď ich začne byť veľa za sebou, zdržuje to hru pomerne dosť. Popri úlohách sa ešte snažíte za rebelov plniť ciele, ktorými môžete privolať skorší koniec hry, aby Impérium nemalo čas vypátrať vašu základňu. Aj napriek tomu, že Matúš už poznal niektoré karty cieľov a úloh, mal som pocit, že mám šancu na výhru. Pekne fungujúci a plnokrvný AT zážitok.

ŽELVÍ ZÁVODY a TRI PRASIATKA pred spaním pre harmonizáciu mysle :). Mne osobne nepomohlo a snívalo sa mi o nejakom otravnom dražobnom mechanizme.

EARTH REBORN (highlight akcie)

Vložený obrázek


Na moju prvú hru Earth Reborn-u s Rišom budem pamätať veľmi dlho, lebo „Jet-pack win“. Musím povedať, že na ER som vždy pozeral ako na zaujímavú hru, na ktorú nemám stáleho partnera, takže nikdy neskončila vo wishliste, ale rád som čítal zápisky z hrania. S Rišom sme si povedali, že ako tutoriál dáme rovno 5. scenár s viacerými pravidlami. Opäť som čakal haldu pravidiel, z ktorých ma rozbolí hlava, ale zase sa to nepotvrdilo a po polhodinke pomerne logických pravidiel sme začali hrať.

Scenár bol jednoduchý – Rišo za Norad (mariňáci) mal vyhodiť do vzduchu trezor, zobrať americkú ústavu a ujsť s ňou a ja za salemitov (zombíci) som mal vyrobiť 3 nových zombíkov pomocou séra v striekačke. Keďže sa striekačky až na jednu rozbili, musel som behať po každom zombíkovi naplniť si tú istú striekačku do labáku. Mŕtvolky som mal k dispozícii v márnici (2 ks), v ďalšom laboratóriu (4ks) a von na cintoríne (asi 3ks). Najkratšia trasa však bola 2x z márnice do labáku a potom z labáku do druhého laboratória. Prvého zombíka som urobil takmer okamžite, keď sa mariňáci ešte motali po záhrade. Pri druhom som ich už mal skoro za chrbtom no a potom prišla hutná taktická plánovačka, po urobení druhého zombíka som už musel hľadať mimo márnice, moja salemitka už mala nabrané sérum v striekačke a čakala za dverami labáku, kým nedostane signál o polohe nejakého mŕtveho tela. V centrálnej polohe zatiaľ jeden mariňák pripravoval nálož na trezor a držal jednu cestu k laboratóriu, druhý vypĺňaním priestoru úzkej chodby držal druhú cestu a Vasquezová si stála pri vchode o strieľala s prstom v zadku do každého, kto sa v chodbe objavil, tzn. moji salemiti a oživení zombíci. Keď na výhru som potreboval ľubovoľné nevládne telo a do svojich som strieľať nemohol, začali mi na rozum chodiť taktické zvrátenosti, ktoré som overoval u Riša: „Môžem sa ísť dať zabiť k náloži? / Môžem položiť mínu a prísť na ňu vybuchnúť? Boli sme si totiž vedomí, že kým Rišo drží chodbu mariňákom, pred ktorým sa ho márne snažia zabiť môj zombík a ďalší salemit, do ktorých páli Vasquezová, nemám šancu sa dostať k 3. mŕtvole a vyhrať.

Keď tu zrazu, kde sa vzal tu s vzal, spomenul som si na jet-pack a pýtam sa Riša: Rišo? Mám tu jet-pack. Môžem s ním ako preletieť ponad postavy v chodbe a ísť si v pohodičke s kartičkou otvoriť dvere, aby som mohol vyrobiť 3. zombíka?“ Rišo mi to potvrdil, chytal sa za hlavu, jak mohol na jet-pack zabudnúť, ale stále mal na svojej strane iniciatívu v nasledujúcom kole a ak by šiel prvý, zapratal by mariňák dvere a dostrieľali by mojich salemitov predo dvermi. Preto som z 16 bodov rozkazov (commad point-CP) použil až 8 pri dražbe iniciatívy, 5 som si musel nechať na pohyb (1) a manipuláciu so sérom (4), takže mi ostávali 3 CP. Vzlietol som s jet-packom, Rišo ma samozrejme  prerušil a šli sme dražiť, či mu prerušenie vyjde. Dal 3 CP a ja všetky ostávajúce, čiže tiež 3. Rišo ma teda neprebil, doletel som si k dverám a urobil „Jet-pack win“.

Ako táto hra píše neuveriteľné príbehy a som veľmi rád, že sa do toho Rišo zasvätil. Krásny spracovaný námet (to som ešte nečítal flavor texty o postavách a svete), krásne spracovanie hry, neuveriteľná kopa taktických možností (v ktorých sa ale nestrácate), variabilnosť herného plánu, riešenie bojov atď. Po Rišovom krátkom antré ohľadom ďalších možností v hre (hľadanie, rádio, ničenie súčastí izieb, prechod postáv k druhej frakcii počas hrania a.k.a. Vasquézovej výstrih a pod.), ktorých bohatosť som si už tak trošku vedel predstaviť, som ochotný uveriť tomu, že pri hraní SAGS môže byť ER hra na celý život.

MADEIRA
Po vysvetľovaní pravidiel Neanderthala by ma nenapadlo, že nejaké eurovka sa bude vysvetľovať horšie, ale u Madeiry to platí. Rišo s Martinom sa však po prvom kole hneď chytili a boli by ma asi pobili, lebo som bol stále stresovaný z toho, ako grambľavo som to vysvetlil. Je ale pravda, že nás už trošku hnal čas, takže som nevedel, čo skôr. Asi to budem vysvetľovať ukážkou jedného hracieho kola a k tomu potom pripojím súvisiace veci. Ale napriek ťažkému rozbehu som sa bavil, chalanom sa tiež páčilo a ja som si potvrdil, že ma to baví viac ako Vinhos.
---
Ďakujem zúčastneným za parádne zážitky a v novom roku menej nových hier a viac zážitkov pri tých overených (ani Neanderthal sme zahrať nestihli).

Tento příspěvek byl upraven od acedrac: 19 březen 2018 - 01:15

---
boardgametales.wordpress.com

#53
stosedem

Po niekoľkých týždňoch opäť POPPLE v staronovej zostave, ale opäť bez Ľuda. Príchod bol trošku rozkúskovaný, ale nezaháľali sme a na zahriatie rozložili starý Hromokameň (Pali a ja) a vedľa kolegovia Jozef, Jany a Martin dali Štyromesto. Ja som hral fyzický Hromokameň po dlhšej dobe (inak to hrávam načiare na Yucate), tak som si pripomenul naraz, prečo tú hru mám rád a zároveň prečo ju tak často nevyberám na stôl. Tá príprava je hrozná, rovnako ako potom balenie a triedenie. Jasné, balíčkostavač, ale mám pocit, že zo všetkých mojich balíčkostavačov je tento najneprehľadnejší. Samotná hra už potom celkom odsýpala a Palimu sa aj celkom pozdávala (tak v rámci možností). Nakoniec to aj vyhral tesne o pár bodov. Poznámka pre mňa: Vytlačiť nejaké rozdeľovače a urobiť v krabici poriadok.

Dorazil Adam, tak sme urobili preskupenie síl. Jozef, Adam a ja sme dali Nájazdníkov zo Severného mora a vedľa sa hral Neandertálec. Nájazdníkov asi považujem aj za vrcholnú hru tejto akcie. Veľmi pohodová, trošku prekombinovanejšia ako Šampióni zo Stredodvora, ale stále zábavná. Ten spôsob umiestňovania pajtášov je parádny. Hru som vyhral úplne tesne o bod, pričom posledný Adam skončil len nejakých 5 bodov za mnou. Tesná hra. Určite by som si ju ešte rád zahral.

Dorazil Ryko a tak došlo na jedno z vysokých svetiel akcie - ŽIVOT: Kniha stvorenia, na to sa zatiaľ necítim, tak sme s Jozefom a Adamom dali Arktických Paberkovačov. V tejto hre sa mi ale vôbec nedarilo a za prvými dvoma som zaostal o vyše desať bodov. Vyhral to Jozef len o pár bodov pred Adamom. Po tejto hre už išiel Adam domov, tak som ešte s Jozefom dal Nemovu vojnu ako také dvojsólo. Spoločne sme sa rozhodovali a hádzali kocky na striedačku. Hra to bola parádna, vedel by som si ju predstaviť vo svojej zbierke. Hrali sme to na Nema objaviteľa, zbierali poklady, napádali lode, veľmi tematické. Ku koncu som si už niekoľkokrát myslel, že to nedáme, moria boli zamorené čoraz silnejšími loďami, ale potiahli sme to až do predposledného kola, kde nás zarúbala karta udalosti. Škoda, no. Naozaj stačilo prežiť to jedno kolo, čo by sme aj dali nebyť tej karty.

Po tejto hre som to už zabalil.

Na druhý deň, keďže nám Jozef odsabotoval Ríšsku 2030 v šestici, sa ráno začalo so Slobodnou Kubou a ja s Jozefom sme dali Protičas. Bolo to len druhýkrát, čo som tento umiestňovač robotníkov hral so živým protihráčom, inak to hrávam doma len sólo. Je to ale jedna z mojich najlepších kúp minulého roku. Ako sólo je to parádne a so živými protihráčmi ešte lepšie. Aj Jozefovi sa to celkom páčilo a napriek tomu, že moje vysvetľovacie schopnosti nie sú nič-moc, pravidlá pochopil a do hry sa dostal celkom rýchlo. Aj výsledok bol celkom tesný, len 4 body rozdiel. Hádam na to namotám aj ďalších ľudí, aby sme to vyskúšali aj v trojici-štvorici.

Nasledoval Jozefov Londýn Druhá edícia v trojici spolu s Martinom. Musím uznať, že krajšie riešenú krabicu som ešte nevidel. V hre sme budovali svoje vlastné mestské štvrte a ulice, využívali schopnosti budov a nejakých robošov. Dali sa tam robiť celkom zaujímavé kombinácie. Hru som síce prehral a za víťazným Martinom zaostal o dobrých 21 bodov, ale celú hru som mal aspoň pocit, že si idem nejakú svoju cestu a nemal som pocit, že som v hre stratený. Zanedbal som ale stavbu budov s viacerými bodmi a to mi bolo asi osudné.

Posledná celá hra akcie bola Malé Veľké Dobrodružstvá. Opäť v tej istej zostave. Výsledok bol opäť dosť tesný, ale vyhral som snáď o 2-3 body. Táto hra strašne klame telom. Podľa mňa v tom nie je žiadne Dobrodružstvo, ako som si predstavoval predtým, čo som ju kúpil. Je to ťažký hlavolam, ako nakombinovať rozmiestnenie hrdinov čo najlepšie, a ako vyťažiť z 5 kôl čo najviac bodov. Ale nesťažujem sa, hru mám rád a je výborná ako sólo.

Nakoniec, hodinu pred odchodom ešte Ryko rozložil Povstanie 1775. Skôr už len na ukážku. Americkí usadlíci v nej bojovali o nadvládu v kolóniách na východnom pobreží Ameriky s Britskou armádou. Ja s Palim sme sa zmocnili Američanov a Ryko s Martinom hrali za Britské sily. Stihli sme odohrať len 2 kolá, po ktorých to bolo viac nahnuté Američanom, ale kto vie, ako by to celé dopadlo nakoniec. Uvedomil som si ale jednu vec, že táto hra nie je pre mňa. Tie kocky v jednotlivých bojoch nie sú pre mňa, ktorého kocky všeobecne nenávidia. Plus moje nulové strategické schopnosti. Na najbližšom POPPLE prepustím svoje miesto pri tejto hre inému.

Nedošlo na pár hier (Ľudská Medzitvár, Ríšska 2030), niektoré sa nedohrali kvôli času (Kuba, Kontinent, Povstanie 1775). Nuž, to je ale už osud POPPLE, nikdy sa nezahrá všetko, čo prinesieme. Možno by sme ale mohli otočiť viac starších hier, aby sa plnohodnotne zahrali, namiesto neustáleho prísunu nových (výnimka bude moje Vychádzajúce Slnko :P ). Napr. teraz, keď už ovládate Kubu, by už bola škoda ju niekam založiť. A podobne aj s inými hrami.

Každopádne, ľudia, díkes za hranie.
Abych vás dlouho nenapínal. Hodil jsem pětku a čtyřku, což přebilo jeho pět a další dvě šestky. Po nich dvě čtyřky a dvě pětky...

#54
Lolo

chalani, mate tu k niektorym hram super popisy. nechcete to hodit aj do dojmov k jednotlivým hram? urcite by to niekomu pomohlo. ja sam som to tu nasiel iba nahodou.

Tento příspěvek byl upraven od Lolo: 24 leden 2018 - 08:28

Anytime, anywhere

#55
acedrac

@Lolo: Ja som také dlhšie zápisky dával (Neanderthal, ER), ale tie menšie za to nestoja podľa mňa.
---
Tak januárové zmrznuté prsty na nohách v Levoči sú za nami a tu je môj report:

Na rozohriatie: Thunderstone s Matúšom
Po predaji Dominionu niekedy v roku 2011, kedy z DBG existoval len Dominion a Thunderstone, som si povedal, že Thunderstonu dám šancu. Je síce už rok 2018, ale kupodivu ma to bavilo, ale zas tak akurát na starý filler. Avšak pocitovo by som privítal hranie vo väčšom počte ako vo dvojici, kedy bolo všetkého dostatok a nejak som nevidel zmysel v nakupovaní iných kariet ako zopár zbraní a hrdinov. Ale pozor na brusnice, lebo brusnicový rytier Matúš sa s ich pomocou bodovo celkom vytiahol. Ale poznáte to – Dragonslayer Pali > zlatou medailou ocenený Matúšov dungeon fairtrade brusnicový biodžem.

Atmosferický studenokrvný filler: Neanderthal s Janym Jeseterisom a Martinom Mrazishom
Smelo môžem povedať, že "tradičná" lúskačka dopadla neočakávane z dvoch dôvodov – prvýkrát som nevyhral a hra trvala minimálnych 10 kôl (nepotiahli sme žiadne "wurmské zalednení"). Šťastie mal tentokrát Jany, ktorého úspech budem zámerne bagatelizovať promiskuitnú bandu vytupencov neschopných trvalého vzťahu so ženou, zastihol koniec hry takmer v plnom počte. Ak by hra trvala dlhšie, moje a Martinove páronožce mali samozrejme slušne našliapnuté k výhre B-). Inak sa hra podobala tej minulej v tom, že naše mozgy sa skoro vôbec nevyvíjali, na prietrtky sa k zamrznutým a neplnoletým dcéram moc chodiť nedalo a skončilo to rýchlejšie než to začalo byť zaujímavejšie. Ale aj o tom, popri škodoradosti pri dokolečka vymierajúcich strážcoch ohňa a nezmyselne draho vydražených dcérach, je Neanderthal.

Vložený obrázek



Vysoké svetlo akcie, páchnuce po hydrotermálnom prieduchu: BIOS:Genesis s Rišom, Martinom a Janym
Čo si budem klamať, pre mňa po časovom odstupe absolútny highlight januárového POPPLEGu.Parádna hra vo štvorici, samozrejme, v kompetetívnom móde s plnými pravidlami. Traja a pol zo štyroch sme mali napozeraný Davidov a Yedleho gameplay a i keď sme na pár pravidiel pozabudli, murphyovksy to boli tie zľahčujúce, takže sme vlastne hrali "hardcore" Genesis. Napriek tomu v hre vznikol Martinov mach, moje ploutvenky, Rišova hviezdica a Janyho 1 až 2 mikroorganizmy. Jany mal smolu, lebo sme nevedeli, že pri zisku katalyzátorov sa dá podľa pravidla chemoselektivity za každé dva rovnaké katalyzátory, ktoré máte možnosť získať nad limit danej farby, získať 1 katalyzátor inej farby. Takže v strede hry sedel, chudák, so svojimi troma vypimpenými zelenými biontmi a katalyzátormi a opakovane sa svojím parazitom naväzoval a mrel. Mal som pocit, že udalosti nás až tak nebili, aj sme si škodili, aj trošku pomáhali:

Pali: "Jany, kúpim Ti mutáciu, ale necháš svojho parazita tak a nepôjdeš na mňa. Ok?"
Jany dáva ku mne svoju sinicu so slovami: "Žeriem Ti dve kocky z mutácií! A urobil by som to aj keby si mi tie Riboswitche kúpil :D ."

A keď si Rišo vypiplal svoju hviezdicu a konečne získala mozog, nanominoval sa Martin s červeným prionom a schytal taký príval nadávok...ten prion samozrejme (všetci vieme). Ja som zas prosíkal, nech ma už nechajú prejsť na morský mikroorganizmus a potom nech ma parazitmi zožerú a rozoberú na kocky (vďaka barteru s Rišom sa to aj podarilo).

Neviem k tomu po jednej hre povedať viac, len to, že tá kombinácia prapodivnej a vysoko odbornej témy, náhody v kockách, hulvátskeho súperenia, trashtalku a bezcitného škodenia robí z tejto hry krásnu a zážitkovú zhůvěřilost. Na budúce MUST PLAY!

Nad ránom ukončujúci fillerík: Krycie mená: Duet v biosovskej zostave
Konečne sme sa stretli štyria naladení na túto chvátilovskú blbinu a príjemne sme ukončili sobotné hranie o pol tretej. Samuraj!

Stredomorské ráno v Havane: Cuba Libre opäť v biosovskej zostave
Tak na Cubu sme sa tešili už asi tri akcie dozadu a došlo na ňu až teraz. Už po vysvetlení pravidiel sme, myslím, asi všetci zistili, akú hĺbku má táto hra. A že to je hra, ktorú musíte mať nahratú, aby ste mali aspoň základný pocit, že viete, čo robíte. Prostredie, atmosféra, rozdielnosť frakcií s rôznymi cieľmi na ukončenie hry, karty udalostí podľa histórie – človek až mľaská blahom. Ale chce to mať nahraté možno 3-4 partie, takže buď z toho urobíme must-play alebo to už nebudeme hrať. Inak ako dlhodobá láska môže byť.

Prečo som to predal?!/Jany, požičiam?!: 7th Continent s Rišom a Janym
Ja som robil len láskavého (de)mentora, chalani musia napísať dojmy za seba.

Na záver 1775 Rebellion s Matúšom, Rišom a Martinom
Pre krátkosť času a blížiaci sa vlak sme dali ochutnávku v podobe dvoch kôl tejto area-control kockovanej dvaja na dvoch. Pravidlá boli fakt na 5 minút a vedel by som si t predstaviť ako ako jedno z možností na stálu hru na tejto akcii vďaka prístupnosti. V podstate sa mi to páčilo a ešte by som to skúsil.


Mimochodom, vedeli ste, že už v roku 1775 bol zaznamenaný výskyt parazitických nukleových vírusov v britských vojskách v Amerike?

Vložený obrázek


Díky za partie, hoši. Na najbližšom POPPLEGu hádam dáme zas nejaké stálice a aj niečo s Jožkom – nejaké sterilné bradaté nemecké prisťahovalecké eurko z prostredia stredomorského obchodu :).

Tento příspěvek byl upraven od acedrac: 26 leden 2018 - 01:56

---
boardgametales.wordpress.com

#56
acedrac

Za nami je ďalší chladný marcový POPPLEG a pre pamäť národa nasledovné uvádzam:

Gloomhavenovské sklamanie
Možno to bude Martinovým farbistým rozprávaním o herných partiách do neskorej noci alebo samotnými veľkometrážnymi rozmermi herného sveta i krabice samotnej, ale pocit po partii Gloomhavenu som si teda predstavoval inak.Nie že by tá ha nebola dobrá, ale predstavoval som si ju oveľa viac príbehovú. Hrali sme prvý scenár, v ktorom sme mali doniesť cennosť z jaskyne nejakých banditov. Začalo to parádne príbehovým úvodom, následne nejaké udalosti pred samotným vstupom do jaskyne v štýle gamebooku – hovorím si parádne to je – a zrazu sme tri hodiny hrali suchý taktický dungeon-crawlovský súboj. Ako aj ten súboj s kombináciou vrchu a spodu bojových kariet bol dobre vymyslený a prvok iniciatívy tomu dával pekné napätie, ale... Ale tá obrovská disproporcia medzi tou príbehovou gamebookovou predohrou a dlhým taktickým vykosťovaním nepriateľov mi teda nesadla.

Chápem, že takáto hra sa nedá objektívne zhodnotiť po jednom scenári, keď zmyslom je si vypiplať svoju postavu a prechádzať s ňou jednotlivé dobrodružstvá, ale stále som si to predstavoval viac príbehové s tým, že tie boje sú len taká kratšia vsuvka vo veľkolepom príbehu. Skrátka mi to prišlo veľmi podobné 2. edícii Descentu, kde bol tiež nejaký krátky úvod a šlo sa bojovať, akurát tam chýbal ten legacy prvok, ktorý Gloomhaven má. Som rád, že to Martin doniesol a ďakujem Adrianovi, že to s nami zahral, ale aj keď to ide do retailu, doma to rozhodne nepotrebujem. Popri 7. kontinente by na to nebol čas a táto hra potrebuje stálu hernú partiu a pravidelné hranie. Vtedy to môže byť naozaj lepšie.

Imperialistické víťazstvo
Následne sme sa s Matúšom, Martinom a Andrejom pustili do rozdeľovania sveta. POčiatočné rozlosovanie mi pridelilo až tri štáty, takže kým ostatný začínali s jedným ja som mal na starosti Brazíliu, USA aj Čínu. Matúš dostal tradične Rusko, Martin plakal, že má Indiu a Andrej alias Herr Merkel bol asi s Európou spokojný, lebo nič nevravel. Martin zvolil prekvapujúcu taktiku v hre, kde je hlavným cieľom skupovať akcie štátov – keď mal možnosť niečo kúpiť, tak pasoval. Postupne sme sa rozbiehali a zrazu kde nič tu nič a v jednom kole som zrazu prišiel o všetky tri štáty. Martin si nasporil poriadny balík na akcie Brazílie a na jedno kolo mi ju prebral, ale rýchlo som to ako švajčiarsky bankár skúpil späť. Na blízkom aj ďalekom východe sa to mydlilo, rožky vystrkovala aj Európa pod tichým velením Herr Merkel, zatiaľ čo mi ostatní smeviedli politivcky nekorektný trashtalk o imigrantoch, Sorosovi, zaplatenom Majdane, o tom prečo chvíľu bohatá Brazília potrebuje olympijské hry, prečo je treba rozširovať futbal do Afriky vojenskou cestou a tak podobne.

Moja Brazília aj vďaka môjmu vlastníctvu USA prosperovala a jedinou inváziou bol odvážny pokus Herr Merkel zabrať frankofónnych varičov javorového sirupu, ktorý však bol rýchlo potlačený. Ku koncu sa už dosť kalkulovalo, Martin pochopil, že jeho taktika asi nebude sláviť úspech a nakoniec som zobral pod svoje krídla aj Európu a ukončil hru víťazne. Oproti predošlým hrám bol každý štát aspoň chvíľu v balíku a to isté platilo aj o hráčoch – lama karty sa nám dobre nakláňali pod kôpkami peňazí. Výborná partia!

Popolnočné radovánky s BIOS:Genesis
Keďže ma Martin s Adrejom ma ešte doma pred odjazdom prehovorili, aby som zbalil domácu partičku rozohraného Genesisu, tak po polnoci nastal ten správny čas. Ako skúsené suchozemské makroorganizmy sme si povedali, že do takej tretej by sme to mohli dať pri skrátenom variante s odobratím 5 modrých kariet udalostí. Samotný priebeh bol zábavný, ale moc sa skrátka nedá z toho vytvoriť príbeh a lá Neanderthal. Dookola sme sa stvárali a kapali, parazitovali a hynuli.

Ku koncu hry ale predsa len nastala zaujímavá herná situácia. Andrej už mal vodný makrooragnizmus, Alpha bakter Martin dokonca dva a ja som sa po sérii smolných hodov, kedy mi dookola odpadávali mutácie, konečne získal svoj vodný makroorganizmus, pričom som bol katalyzátorovský šejk (mal som asi 15 katalyzátorov) a nastala situácia preplnených oceánov, tzn. každý kto mal dostatok katalyzátorov mohol v podstate mimo akciu nakupovania kupovať toľko oragánov, aby prešiel na suchozemskú formu. Chalani sa len bezmocne prizerali, ako sa moji ramenonožci bleskurýchle vyvinuli na slimáky. Dve kolá potom nastala tá istá situácia, že som vytvoril morský makroorganizmus a zase musel niekto na súš, ale tentokrát mal Martin už čo to nasporené a prešiel na suchozemskú formu spolu so mnou. Vo finálnom kole potom hod kockou určil, že moje slimáky sa dostali na vrchol potravinového reťazca pred Martinových obojživelníkov (to si predtsavujem tak, že 200 miliónov rokov boli akože slimáky asi pricucnuté na nechte objoživelníka a pomaly ho rozpúštali slinkami). Výsledok bol ale priaznivejší pre Martina, ktorý vyhral so 46 bodmi (ja som mal 39, Andrej 22). Nabudúce odveta – vám rozhodím cytoskelet aj panôžky!

Wir sind das Volk!ové prekvapenie
Minulý POOPLEG nám s Jožkom nejak nevyšla spoločná hra, tak sme to tentokrát napravili tri a pol hodinovou bitkou o farebné televízory a značkovejšie rifle.

Vložený obrázek


Studená válka ma nezaujala celosvetovým merítkom, 1989 mám doma, ale ešte sme sa k nej poriadne nedostali a témou ma WSDV dosť lákal. Prapodivná farebná kombinácia komponentov a mapy s ružovými prvkami len podčiarkuje bizarnosť tohto obdobia, kedy je polovica Berlína obohnaná múrom, za ktorým sú svetlé zajtrajšky alebo minimálne farebná televízia a rifle. Pravidlá sú pomerne výživné, ale nič čo by sme nedokázali rozchodiť (Jozef to hral v podstate prvýkrát tiež, doma skúšal len prvú dekádu zo štyroch).

V hre sa protihráči snažia dokázať druhej strane, že na západe, resp. východe sa žije lepšie – budujú sa fabriky a cesty, zvyšuje sa životný štandard, ale musí sa dbať na to, aby niektorý región nebol ne tom oveľa lepšie ako ostatné, lebo hrozia robotnícke vzbury, na ktoré sa dá tiež prehrať. Komunistom v hre môžu pomôcť napríklad (ružoví) socialisti, ktorí ukľudňujú vzbury (asi ich platí sorosovská LGBT dúhová berlínska kaviareň). V hre máte naozaj zaujímavé herné rozhodnutia, hra má spád a po každej dekáde (odohratí cca 8 kariet za každú stranu, pričom karty majú podobné spôsoby využitia ako v SV/1989) sa robí vyhodnotenie všemožných ukazovateľov a kontrolujú sa podmienky výhry či prehry. Zaujímavé je, že karty každej poldekády sú rozložené na stole a vidia ich obaja súperi, pričom po dve ďalšie karty si držia na ruke a môžu nimi súpera prekvapiť. Po skoro štvorhodinovom preťahovaní to bolo napínavé do posledného vyhodnotenia. I keď sme do polky hry hrali zle jedno dôležité pravidlo o umiestňovaní vzbúrencov, táto hra u mňa zarezonovala asi najviac, lebo tak nejak som si predstavoval 1989, ktorá asi pôjde z domu. Skrátka vo WSDV sa stále niečo deje, situácia na hernom pláne sa mení, vyložené akčné karty s rôznymi spôsobmi ich zahrania vytvárajú fakt zaujímavé herné rozhodnutia (túto jeho kartu spálim na stavbu infraštruktúry alebo zahrám túto silnú moju? / vyvolám vzburu alebo mu zničím továreň? a pod.). Proste paráda a nabudúce to chce repete!

Je Veľká kniha strašlivých čarovná?
Akciu uzatvorila táto kooperatívka, ktorú som hral s Janym a Matúšom, ale poviem dopredu, že keby nám netlačil čas ( Black Panter na MDŽ, že Matúš), tak by sme uprednostnili Neanderthal. Hra je pekne vymyslená, ale už po prvej hre by som mal problém nájsť motiváciu hrať to znova. Skrátka repetitívne zaháňanie kliatob v podobe farebných živlov bola na mňa trochu nudné, aj keď sa tomu nedajú uprieť dobre vymyslené mechaniky, ktoré vás nútia kooperovať nielen na oko. Možno pre hranie s deťmi by to mohlo byť fajn, ale tomu zas nenahráva obtiažnosť, ktorá je na rodinnú hru pomerne vysoká a to sme hru ledva pobili na tej najľahšej. Takže nabudúce nie, radšej knihu Neanderthal :).
---
Teším sa na budúce hranie!

Tento příspěvek byl upraven od acedrac: 15 březen 2018 - 04:41

---
boardgametales.wordpress.com

#57
stosedem

Poďme rovno na vec.
Prvú hru, Anachrony, sme dali v trojici Jozef, Martin a ja. Moja prvá hra v troch, postupne sa tak možno raz dopracujem aj k hre v plnom počte. Nemyslím si, že by tu boli nejaké veľké prestoje, takže nádej tu je. Hrali sme to na strany B, teda každá frakcia mala špeciálne schopnosti. Neviem, aké stratégie zvolili Jozef s Martinom, nie som ten typ hráča, ktorý dokáže sledovať ešte aj súperov, no ja som to chcel skúsiť na viac cestovaní v čase. Keď to hrávam doma sólo, skôr sa tomu vyhýbam, ale tu som chcel vyťažiť čo najviac bodov z tohto mechanizmu. Nakoniec sa mi podarilo cestovať len 4x, čiže žiadna výhra. Nevedel som si nejako zrátať, že ak chcem veľa cestovať, musím si z budúcnosti aj veľa požičiavať. Každopádne nejaké body som na tom trhol, plus mal som cestovátko, ktoré mi dávalo za použitie 1 VP. Síce som chytil aj anomáliu, no podarilo sa mi jej do konca hry zbaviť. Na hre sa mi veľmi páči, že si v podstate viete nastaviť nejaký engine a idete si svoje. Hru som nakoniec vyhral o dva body pred Jozefom (déja vu). Martin skončil kus viac vzadu. Potvrdzuje sa mi, že Anachrony bola dobrá kúpa a patrí medzi moje top worker placementy.

Vedľa sa stále hral Gloomhaven, tak sme dali ešte v rovnakej trojici Isle of Skye. Tile placement a dražba - dve mechaniky, ktoré ma normálne nechávajú chladným, ale pri tejto hre mi to akosi nevadí. Asi mi vyhovuje, že tie ciele sú vzhľadom na bodovanie na konci každého kola dostatočne krátkodobé, aby som sa nemusel trápiť nejakou dlhodobou stratégiou. Aj túto hru som na podiv vyhral, aj keď som sa na to určite necítil.

Dohral sa Gloomhaven, a keďže Jozef stále bojkotuje Imperial 2030, dali sme to vo štvorici Andrej, Martin, Pali a ja. Toto bol konečne Imperial, ako sa patrí. Napriek tomu, že som mal opäť Rusko, už som nebol po celú hru zatlačený niekde v kúte a podarilo sa mi uchmatnúť sorosovskú Ameriku, aj som robil výpady do okolitých regiónov i domovských regiónov Číny, či EÚ. Oproti minulej hre sa oveľa viac točili peniaze. Štáty boli správne bohaté, aby sa dali dobre vybrakovať cez akciu investora, každý hráč strategicky volil, aký bond kedy kúpiť a nešlo vždy len o prevzatie kontroly nad štátom. Nakoniec mi taký ťah v predposlednom kole hry zabezpečil tesné druhé miesto, keď som nakúpil bondy víťaznej EÚ a o bod tak predbehol Andreja. Super hra, myslím, že až tentokrát sa naplno prejavil jej potenciál.

Kým sme dohrávali Imperial, Jozef s Janym hrali Red7. Chvíľu som ich pri hre sledoval a snažil sa pochopiť (bez vysvetľovania), o čo v tej hre ide. Samozrejme som na to neprišiel. :D Potom pravidlá vysvetlili a pridal som sa. A mám svoj fillerový highlight akcie. To je tak parádna malá a rýchla hra. Fakt ma to prekvapilo. Pritom keby že na ňu natrafím v obchode, tak ju obídem širokým oblúkom, lebo sa automaticky vyhýbam hrám, kde sú karty s veľkými číslami. Evokuje to vo mne nejaké počítacie stupidity alebo UNO alebo čosi také. Zrejme táto hra skôr či neskôr pribudne aj do mojej domácej zbierky. Potom ešte padlo v trojici niekoľko hier Kariet mŕtveho muža, čo bol tiež obstojný push-your-luck filler, ale Red7 to netromflo.

Druhý deň sme začali so Sagradou v trojici - Jozef, Jany a ja. Veľmi pekne spracovaná hra a naozaj ma bavila. Ukladanie farebných kociek, hľadanie vzorcov, modlenie, nech príde tá správna farba a číslo, všetko super. Napriek tomu, že som hru o jeden bod vyhral, pocit z výhry mi trochu pokazil fakt, že mi jedno políčko vitráže ostalo nevyplnené. Áno, som perfekcionista v tých najnepodstatnejších veciach. Taká moja osobná prehra. Každopádne rád zahrám opäť.

Kým Jozef s Palim sa pustili do boja o dve Nemecká, na našej časti stola nasledovalo Yedo vo štvorici. Môj top worker placement. Túto hru môžem skrátka vždy. Pre Martina a Andreja to bola ich prvá skúsenosť, ale veľmi rýchlo sa do hry dostali a myslím, že sa im aj páčila. Rozbehli sme sa klasicky zelenými misiami a postupne prepracovávali k zložitejším. Prebíjali sme sa v dražbách (niekedy len na truc a potom nadávali, že vlastne sme tú dražbu ani nechceli vyhrať), obchodovali so zbraňami a pomaly škrabali hore na stupnici VP. Musím povedať, že mi celkom sadli červené a jedna čierna misia, vďaka ktorým som sa v druhej polovici hry vyšvihol ďaleko dopredu. Martin, ktorý tiež pomýšľal na víťazstvo, sa ma ešte snažil spomaliť akčnými kartami, aj mi čo-to prekazil, ale už môj náskok nedobehol. Vyhral som, a keď si teraz pozerám bodovanie, tak medzi jednotlivými hráčmi bol rozdiel 7-6-6 bodov, celkom rovnomerne rozložené.

Po Yede sme dali na vplnenie času, hádajte čo. Áno, 7 hier Red7. Keď Jozef s Palim dohrali Wir sind das Volk vyšlo už len na jednu hru - Velkú knihu strašlivých čar. V trojici Jany, Pali a ja. Pravdupovediac, sám neviem, čo si o tej hre myslieť. Domov som ju kupoval, lebo som chcel niečo viac “hráčske” pre moju dcéru, ale tá to v siedmych rokoch ešte celkom nevykrýva, a ak ju aj hráme, tak ju skôr komandujem, čo má robiť, čo ju samozrejme nebaví. Pre dospelých je to zase kus nuda, čo sa ukázalo aj pri našom hraní. Teda nie nuda, lebo sme sa vkuse dohadovali, čo-kto-kedy urobí, ako to vykombiť, aby sme zahnali kliatby, ale skrátka niečo tomu chýba. Nakoniec je to len také počítanie farieb. Asi to ešte doma trochu podržím, možno za rok sa to už bude dať s dcérou, ale ak nie, asi to pôjde z domu.

A touto hrozbou pre Veľkú knihu končím report. Vďaka za hranie a teším sa na budúce.
Abych vás dlouho nenapínal. Hodil jsem pětku a čtyřku, což přebilo jeho pět a další dvě šestky. Po nich dvě čtyřky a dvě pětky...

#58
acedrac

Dojmy zo septembrového POPPLEGu v Levoči:
PIATOK
Štvorica zmutovaných baktérií sa viac ako 5 hodín pokúšala rozvinúť do stabilnejšej formy v Eklundovej MEGAFAUNE. Hoci motivácia pozrieť celý Yedleho a Davidov letsplay bola u viacerých záujemcov o hranie silná, ja osobne som sa dostal "lehce přes půlhodinu" a ostatní na tom boli podobne. Našťastie už nejaké eklundovky máme za sebou a Martin nám to vysvetlil veľmi pekne, čiže po nejakej polhodinke pravidiel sme začali hrať.

Hra je oveľa viac uchopiteľná ako jej predchodca Genesis, ktorý je predsa len pomerne abstraktný oproti Megafaune, ktorá je zábavnejšia hlavne vďaka pridanému mechanizmu area citrón control. Stále ma vie udiviť, ako vie Eklund s pár kartami v Neanderthalovi alebo so 4 doskami vykúzliť tematický mechanizmus na vedeckom základe a to prosím v elegantnej forme. Pohyb litosferických dosiek, narážanie, trhanie, pohoria, lesy, sneh, plávanie po vetre a do toho všetkého krutý súboj zvieracích druhov snažiacich sa rozšíriť svoje genetické pochutiny čo najviac (Keď už mám na chrbáte mojej mravco-megahuby s ľadvinami aj "táborový oheň", tak nech to je k*rva vidieť!) Narábanie s mutáciami a ich názorné spájanie mi príde o úroveň vyššie oproti Genesisu a skutočne ma bavilo a to podotýkam, že ma Martin nechal hrať zelenú farbu, ktorá sa počas hry dostala k jedinej žltej/červenej mutácii a potom v závere hry prehrávala jeden súboj mäsožravcov za druhým. Area control je skutočne plný interakcie, nezriedka sa stalo, že nejaká vydrbaná sebavedomá prísavkonožka vám nabúra krásnu symbiózu na bióme.

Vložený obrázek


Páčilo sa mi v podstate všetko, aj keď sme možno nehrali úplne všetko správne, slovných prekáračiek si naše druhy užili do sýtosti. Za všetky trefné intelektuálne dialógy v rámci trashtalku aspoň táto s Janyho zakončením:
– A: Teraz vám dám, počkajte.
– B: To by si musel najprv doplávať (he,he).
– A: Mám pohyb 8! Povedz si sám, kde Ťa mám prísť doj*bať!

Osobne som Megafaunu skipol v predobjednávke Foxíkov, lebo Eklund bez kociek ma nelákal. Po odohraní som zistil, že som urobil veľkú chybu. Nevadí, napravíme pod vianočný stromček a.k.a. ten pocit, keď vám manželka povie, že chce na Vianoce Megafaunu :).


Po mojom osobnom highlighte akcie sme sa pustili do Black Orchestry. Dúfal som, že hra v 4-5 hráčoch dodá tejto hre šťavu, ale bolo to suché ako júnová mandarínka hlavne preto, že napriek strednej obtiažnosti sme Hitlera zložili bombou v batožine na začiatku 3. éry, čo bol náš úplne prvý pokus. Nestihli sme si ani poriadne pomôcť, necítili sme žiadny tlak. Poslednú nádej vidím vo zvýšení obtiažnosti na maximum, kedy by malo dojsť aj k neúspešným atentátom a konšpiratori by sa dostali pod tlak. Bez toho to je čajový Pandemic pre rodiny. Ale tak selfíčko #WeKilledHitler sme si predsa len urobili :).

Vložený obrázek



Pred spánkom sme si ešte užili Hrdinov bez záruky, čo bol príjemný fillerík, kde si schuti zaťukáte análnym kolíčkom.

SOBOTA
Sobotné ránko sme museli čakať na spáča do partie, tak ma Jožko nalákal na Pioneer Days.Musím povedať, že hneď po odohraní by som to pocitovo vymenil za MVG aj s rozšírením :). Elegantný manažment zdrojov v kombinácii s custom dice, ktoré vám určujú akcie a výber pomocníkov na ceste vašej karavány divokým západom. Vo dvojici sa dalo pekne kalkulovať s nevyužitou kockou, ktorá spúšťala 4 rôzne disaster tracky. Veľmi pekná hra.

Vložený obrázek



Hlavný sobotný program našej skupinky "nedarksoulákov" bol novučičký Brass: Lancashire. Je neuveriteľné ako ma na túto reskinovanú starinku nalákal božšký vizuál a la Peeky Blinders. To, že v hre hrám vlastne aj mnou nenávidené spájanie mestečiek železničnými traťami, mi došlo až v polovici hry (bodaj by aj nie, veď železnice sa stavali až v polke hry po skončení kanálovej éry s lodičkami :).Zopár kôl trvá kým si to človek pospája, aby vedel plánovať zmysluplné akcie, ale mix mechanizmov sa zaujal a musím povedať, že by sa v našej zbierke nestratila. Exkluzívne KS žetóniky boli veľmi pekným doplnkom aj po haptickej stránke (idete googliť slovo haptický?). Jožko a Miška, ktorí to už hrali predtým, dokonca skončili s rozdielom jediného bodu, ja som troška zaostal, ale páčilo sa mi to dosť.

Vložený obrázek



Akciu sme zakončili podarenou partičkou Memoaarru! so sklerotikom par excelence – Psa v zeleni máš v strede, Jožko ;), po ktorom nasledovali ešte Hrdinovia bez záruky v počte 7 ľudí, ale myslím, že sa páčilo aj v tomto počte, len nám už trošku prekážalo množstvo rúk nad stolom.
---
Ďakujem všetkým za parádne zážitky a s Martinovými delfínkami, Janyho šnekmi a Mariánovými emotívnymi archetypmi si to ešte vybavím :).

Tento příspěvek byl upraven od acedrac: 03 říjen 2018 - 10:24

---
boardgametales.wordpress.com

#59
stosedem

Marián zorganizoval, Pali vybavil, my sme došli a hralo sa: POPPLE 26.-27. 10. 2018.

Keď sme, Prešovčania, dorazili, na stole nás už čakala rozložená žetónková wargame, takže nebolo o čom a vo štvorici sme to rozbalili v Smallworlde. Prvýkrát som to hral s rozšírením Tales & Legends, ktoré každé kolo síce prinášalo zaujímavé udalosti, ale v konečnom dôsledku by nám v hre ani nechýbalo. Inak to bola klasická smallworldovská rúbanica, nakoniec nám v bodovaní ušiel Martin, ktorý v niekoľkých kolách nahral po 15 bodov. Celkové bodovanie ale nakoniec nebolo až nejako extra rozťahané. Btw. pri vedľajšom stole sa hrala ďalšia wargame: Memoir ‘44. Takže Days of Wonder intro.

Kým Marián s Jozefom dohrávali vylodenie v Normandii, my sme strihli Mint Works. Dojmy všetkých okolo boli asi, že “meh worker placenta”, ale dieru to zaplátalo a svoj cieľ splnilo. Vyhral to prekvapivo Pali na tie breaker, keď už každý čakal, že to vyhrá Jany.

Nasledoval regroup a pokračovali sme v trojici Marián (trpaslíci), Jozef (rybáci) a ja (fakíri) v Terra Mystice, kým vedľa sa vo chvíľke nepozornosti nechali ukecať na Madeiru. Bola to celkom zaujímavá hra, lebo rybáci sa kotili, trpaslíci podkopávali a fakíri nejako zaostávali, lebo ten ich let na koberci si pýtal šamana, a tých bolo málo. Jedno mesto sa mi ale postaviť podarilo, takže aspoň čiastočná satisfakcia, plus som čo-to dobehol na stupniciach elementov, či čo to tam je. Nakoniec bodovanie bolo celkom prekvapivé, lebo sme skončili 95-94-93, Jozef to vyhral, ja som skončil posledný. Takéto tesné bodovanie som v tejto hre ešte nezažil.

Vedľa nadšene pokračovala Madeira, tak sme strihli Sagradu. Hovoril som si, že to budem hrať tak pocitovo, lebo veľa hodín, ale to sa skrátka pri tej hre nedalo. Skončil som opäť posledný, ale nevadilo. Do konca Madeiry sme stihli ešte dva ďalšie fillery: kooperatívny Bandido a pexesoidný Memoarrr! Bandida sme dohrali nečakane rýchlo, nestalo sa mi ešte, aby sme tak rýchlo úspešne ukončili hru. No a Memoarrr! bola dobrá zábava, zase po Red7 hra, ktorá ma milo prekvapila. Pritom pamäťovým hrám sa radšej vyhýbam.

Ďalší regroup a došlo na “ameritrash” Gretchinz! Grotz z troch orkských klanov sa stretli, aby si zmerali sily v pretekoch, kde ide o všetko. Pomedzi rev motorov sa niesol bojový pokrik “WAAAGH” a fanúškovia okolo sa dožadovali viac dakka. Napätie sa dalo krájať, piloti stáčali svoje warbuggies doprava-doľava, big shootas na strechách vozidiel štekali a sem-tam niečo vybuchlo. Cieľovú rovinku v rovnakom momente preťali Mariánovi Evil Sunz a moji Snakebites. Šarvátku o prvé miesto ale rozriešilo dobiehajúce warbuggy Paliho Goffs, keď v snahe zapáčiť sa Gorkovi (alebo Morkovi) spakruky vystrelil na vozidlo Snakebites a zastrelil pilota. Takže warbossmaking v plnej kráse. Dúfam, že aspoň skasoval od Evil Sunz dosť zubov.

V tomto momente to už Pali chcel zabaliť, ale nejako sme ho ukecali na Neanderthala a myslím, že neľutoval. Ja som to chcel hlavne zahrať, aby som konečne správne pochopil, ako sa hrajú námluvy a to bol aj leitmotív mojej hry, kde som pravidelne chodil očumovať holky v susedných kmeňoch, ale aj keď som zabil miestneho šráca a došlo na dospelácke veci, furtom som zakopol o svoju erekciu a rozbil hlavu o miestny totém. Takže po niekoľkých kolách si už len všetci posadali okolo a čakali, akou smrťou zase ten debil od Heidelbergov zomrie. Že som asi ¾ hry hral len s dvoma lovcami a bez jedinej dcéry ani nekomentujem. Zato som ale mal peknú kožušinu nejakej jaskynnej mačky nad krbom a obaja lovci si každý večer rozprávali príbeh, ako raz celý kmeň zaútočil na tú potvoru a vrátili sa síce len dvaja, za to ale s kožušinkou. No a mal som nesmrteľného staršieho strážcu ohňa, ktorý zomrel až úplne v poslednom kole, pretože samozrejme, som za neho mohol trhnúť nejaké body nakoniec. Tak ale uhral som pekných 20 bodov (len 3 body za druhým). Ono to mohlo byť aj horšie, lebo ak by Pali alebo Marián veľmi chceli, tak tých mojich dvoch loviacich lovcov v nejakom bióme zarúbu a bolo by. Každopádne epická hra. A išlo sa spať.

Ráno, kým sme čakali za ostatnými, sme dali Habitats. Táto hra ma tak neskutočne frustrovala. Človek sa snaží postaviť safari, ale zvieratká potrebujú špeciálne prostredie (pastviny, lesy, vodu, púšť) a tú im musíte okolo nich vytvoriť. Čo z toho, keď vám ani za boha nepríde, čo potrebujete a musíte (lebo musíte) brať iné veci, ktoré sú vám na dve veci a aby ste aspoň niečo z nich mali, musíte zbierať zas nové veci a k tým úplne prvým sa už ani nedostanete a potom máte safari plnú mŕtvych hrochov a korytnačiek.

Nasledovali Wildcatters. Martin vysvetlil pravidlá a začali sme hrať. Že som tie pravidlá pochopil až v treťom kole zo siedmich, to už je iná vec. Tá hra vyzerá tak pekne a ono to je aj dobrá hra, pocitovo pripomína Brass, ale nešla mi. V Brasse som sa dokázal rýchlejšie zorientovať ako v tomto. Martin tam na nás vybalil veci a zrazu bol všade a mal všetko a my ostatní sme tak akosi sa o niečo pokúšali a nakoniec v bodovaní som sa rozhodol, že Martinove skóre budem ignorovať, lebo nám ušiel o 30 bodov a vo zvyšnej trojici som skončil na krásnom druhom mieste. Na druhýkrát by som to už hral lepšie, ale ani vlastne neviem, či sa mi ešte bude chcieť.

Nasledovala posledná hra: Rajas of the Ganges vo štvorici. Túto hru mám rád, lebo nech človek urobí čokoľvek, niečo tam dostane. A stále je čo robiť, takže žiadna akcia nevyzerá byť premrhaná. Zaujímavým je aj spôsob, ako hra končí. To nastane vtedy, ak niektorý hráč pretne svoje počítadlo bodov s počítadlom peňazí. Hralo sa mi to celkom dobre a kdesi v polovici som aj pochopil, že predsa sa nemusím snažiť zbierať víťazné body, keď dokážem zbierať veľa peňazí. A tak som začal hrať viac na trhoviská v každom kole som takto dokázal zarobiť okolo 15 peňazí, čo je asi 5 víťazných bodov. Zrazu som ostatným odbehol a posledné kolo sa už nieslo len v špekuláciach, ako zastaviť, alebo dobehnúť Matúša. Možno to kus pokazilo dojmy z hry súperom, ale ja som bol spokojný, že som vyhral aspoň jednu (nekooperatívnu) hru za celý POPPLE.

Takže za mňa POPPLE výborný. Highlightov bolo možno aj viac - každý o niečom inom. Terra Mystica odsýpala veľmi dobre a mal som z nej asi najlepší herný dojem, aj keď som sa zo začiatku trápil. Gretchinz! boli dobrý tematický úlet, myslím, že je to výborný filler a WH40k orkov milujem. No a zábavou to vyhral Neanderthal, tam neni o čom. Rajas na záver boli už len takým parádnym dojazdom výbornej akcie.

Tento příspěvek byl upraven od stosedem: 29 říjen 2018 - 10:56

Abych vás dlouho nenapínal. Hodil jsem pětku a čtyřku, což přebilo jeho pět a další dvě šestky. Po nich dvě čtyřky a dvě pětky...





1 uživatel(ů) prochází toto téma

0 členů, 1 návštěvníků, 0 anonymních uživatelů